História Beckovskej Viesky
Beckovská Vieska sa prvýkrát v listinách spomína v roku 1396. Najprv bola vlastníctvom zemanov, neskôr prešla do rúk panstva Beckov. V 16. storočí bola rozdelená na Hornú (Superior) a Dolnú Viesku (Inferior). V dobovej spisbe sa objavujú tieto pomenovania Beckovskej Viesky : 1396 Wiezka, 1522 Wezka Superior, Inferior, 1598 Wiezky,1808 Beczkó – Viészka. V roku 1598 mala obec 24 domov, 1784 25 domov, 35 rodín a 180 obyvateľov, 1828 30 domov a 272 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom a pálením liehu, preto boli v dedine vybudované pálenice. Z I. polovice 19. storočia pochádzala jednopodlažná budova kúrie, pôvodne klasicistická, secesne upravená začiatkom 20. storočia, ktorá bola nedávno vzhľadom k rozsiahlemu poškodeniu odstránená. Ústnym podaním sa zachovala zmienka o manželke grófa Mórica Beňovského Zuzane Hönschovej, ktorá dožila svoj život práve v tomto objekte a bola tu aj pochovaná. Počas veľkej povodne na Váhu v roku 1813 došlo k zatopeniu obce. Vzhľadom k tomu, že hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, symbolom obce sa stali dva kosáky. V roku 1960 bola obec pričlenená ku Kočovciam, čo platí dodnes. V čase zlúčenia s Kočovcami bol počet obyvateľov Beckovskej Viesky 406.Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov bola v Beckovskej Vieske z iniciatívy miestnych obyvateľov vybudovaná rímskokatolícka kaplnka. Vysvätená bola 15. augusta 1992. V poslednej dobe prebehla rozsiahla rekonštrukcia a prístavba v kaplnke, pričom sa do projektu zapojilo dobrovoľne aj mnoho miestnych občanov. Posviacka prebehla 11. 11. 2006 a zrealizoval ju nitriansky diecézny biskup, Viliam Judák. Od tejto doby možno namiesto termínu kaplnka používať označenie kostol. Vedľa kostola sa nachádza zvonica, ktorej dátum vzniku je neznámy. Symbolom Beckovskej Viesky sú dva kosáky.