História Kočoviec
Kočovce ležia v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny pri západnom úpätí Považského Inovca. Povrch chotára tvoria štrkopiesky a druhohorné horniny. Obec sa nachádza na ľavej strane doliny rieky Váh, stred obce leží vo výške 180 metrov nad morom. Geomorfologickou dominantou krajiny je masív Sochoňa (493 metrov nad morom) a masív Skalky (239 metrov n. m.).Územie dnešných Kočoviec bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej, čo dokazujú nálezy črepov a štiepaných kamenných nástrojov práve z tohto obdobia. V neskorších dobách ležalo v tejto oblasti sídlisko lužickej kultúry, o čom svedčí aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej. Kočovce sa prvýkrát písomne spomínajú v roku 1321 pod názvom Possessio seu terra HUCHK v listine, ktorou obec daroval uhorský panovník Karol Róbert z Anjou najstaršiemu členovi rodiny Kočovských, Jánovi. Pomenovanie Possessio seu terra HUCHK môžeme chápať ako obec či zem Kočovce. V dobovej spisbe sa Kočovce označovali aj ako : 1321 Huchk, 1396 Hochk, 1405 Kyshask, 1499 Hoczov, 1502 Hoczko, 1504 Hoczovcz, 1522 Koczowcz, 1598 Koczocz, 1773 Koczowcze. Veľké (Horné) Kočovce patrili Beckovskému panstvu, Malé (Zemianske) Kočovce patrili viacerým zemianskym rodinám : Kočovským, Bobrovníckym, Rakoľubským, Kálnickým, Dubnickým, Príleským. Obyvateľstvo sa v tejto dobe zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom a chovom dobytka, podobne ako tomu bolo aj v ostatných častiach Uhorska. V roku 1598 mali Malé Kočovce 9 domov, 1784 19 domov, 1828 17 domov a 166 obyvateľov. Veľké Kočovce mali v roku 1598 24 domov, 1784 27 domov, 1828 26 domov a 292 obyvateľov. V roku 1892 sa Malé a Veľké Kočovce zlúčili, prijali názov Kočovce a od roku 1960 sem patria aj dovtedy samostatné obce Rakoľuby a Beckovská Vieska. V roku 1730 bol v Kočovciach vybudovaný barokový kaštieľ, ku ktorému bol postupne budovaný priľahlý park, bohatý na rôzne druhy vzácnych drevín. Kaštieľ bol vybudovaný na základe aktivity podžupana Juraja Príleského. Po Príleských nasledovali v držbe kaštieľa rodiny Bánoci, Marcibányiovci z Púchova (podľa legendy gróf Anton Marcibániy prikazoval, aby v každom dome bola zasadená vŕba ako symbol obce) a od roku 1871 rodina Rakovských, pochádzajúca z Rakova v Turci. Najvýznamnejším z posledných vlastníkov bol botanik, ovocinár a šľachtiteľ Gejza Rakovský (1845 – 1911),ktorý bol aj právnikom a uhorským politikom. Na jeho nariadenie bol kaštieľ v roku 1880 prestavaný a rozšírený pod vplyvom romantizujúceho slohu. Park bol zveľadený vzácnymi drevinami a stal sa známym aj pre obdivovateľov z cudziny. Po smrti Gejzu Rakovského boli jeho telesné pozostatky prevezené do Kočoviec a uložili ich do rodinnej hrobky. Hrobka bola v posledných rokoch vykradnutá a poškodená, náhrobné tabule boli rozbité. Stále sa tu však nachádzajú vzácne freskovité maľby. Posledným majiteľom kaštieľa bol potomok Rakovských Anton, ktorému bol odobratý pri znárodňovaní v rámci druhej pozemkovej reformy v roku 1948. Potom bol kaštieľ adaptovaný pre žiacky domov. Jednopodlažná trojkrídlová budova má na hlavnom priečelí ústredný rizalit, ktorý je zdôraznený prevýšenou hmotou, členením fasády retardovanými empírovými slohovými prvkami a predstavanou otvorenou predsieňou pred hlavným vstupom. Bočné hospodárske krídla boli prispôsobené na ubytovne. V súčasnosti je kaštieľ majetkom Slovenskej technickej univerzity. Ku kaštieľu dnes patrí aj koniareň. V auguste sa tu koná súťaž v parkúrovom skákaní o Považský pohár.V obci sa nachádza základná škola s materskou školou, ktorá poskytuje kvalitné vzdelanie deťom už po niekoľko desaťročí. Prvá škola v obci Kočovce bola založená v roku 1878. Absencia elektriky, vody a pomôcok zhoršovala podmienky na vyučovací proces. Škola mala najprv len jednu miestnosť, neskôr v roku 1894 bola pristavaná druhá miestnosť a škola sa rozšírila na dvojtriednu. Dôležitým medzníkom pre rozvoj školstva v Kočovciach bol škol. rok 1962 – 1963, kedy bola do prevádzky uvedená budova novej školy. Budova slúži dodnes a okrem kočovských detí ju navštevujú aj žiaci z Hôrky nad Váhom a Novej Vsi nad Váhom. V roku 1980 v katastri obce vybudovali štátne lesy diviačiu oboru, ktorá sa rozkladá asi na 500 ha lesa. Chová sa tu diviačia zver a muflóny.Historickým symbolom obce je podľa najstaršej pečatnej pamiatky z roku 1784 vŕba, vyrastajúca pri potoku. Erb obce sústreďuje historické symboly všetkých troch častí obce, symbolom Kočoviec je vŕba, Rakoľúb rak a Beckovskej Viesky dva kosáky.