História Rakoľúb
Do roku 1960, kedy sa Rakoľuby spolu s Beckovskou Vieskou pričlenili ku Kočovciam, písali vlastnú, samostatnú históriu. Prvýkrát sa v stredovekých listinách obec spomína v roku 1262. V minulosti sa používali tieto termíny na na pomenovanie obce : r. 1262 Rakolub, r. 1340 Rakalap, r. 1345 Rakolup, r. 1501 Rakolwpy, r. 1773 Rakolubany, r. 1808 Rakoluby. Rakoľuby patrili zemanom Rakolubským a Kalnickým. Neskôr ich vlasnili šľachtické rody Dubnických, Medňanských, Marcibáni a naposledy Bánoci. V roku 1598 mala obec 8 domov, r.1784 - 16 domov a 194 obyvateľov, r. 1828 - 22 domov a 224 obyvateľov. V 19. storočí tu bola pálenica. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo poľnohospodárstvo a vývoj tu bol podobný ako v susedných dedinách. Do roku 1950 patrili Rakoľuby pod matriku v Beckove a od tohto roku do Kočoviec, kde bol zriadený matričný úrad. V čase zlúčenia s Kočovcami v roku 1960 mali Rakoľuby 316 obyvateľov. Významnou rakoľubskou stavbou, ktorá sa zachovala do súčasnosti je neskororenesančný kaštieľ z rokov 1650 – 1655. Prestavaný bol v roku 1728, v prvej polovici 19. storočia bol prefasádovaný a adaptovaný v roku 1959. Poslednou majiteľkou bola vdova Helena Bánoci (Gočárová). Dnes je táto stavba opustená. Jedná sa o dvojpodlažnú blokovú dvojtraktovú budovu. Hneď vedľa kaštieľa sa nachádza prícestná socha sv. Jána Nepomuckého, ide o rokokovú stavbu z roku 1752. Smerom na Beckovskú Viesku sa nachádzajú aj druhé Božie muky, ktoré boli pred pár rokmi rekonštruované a boli sem osadené nové plastiky s náboženským motívom. Z novšej histórie sú tu Tri kríže, postavené ako pamätník pre rumunských vojakov, ktorí tu zahynuli počas oslobodzovacích akcií v II. svetovej vojne. Rímskokatolícky a evanjelický farský úrad pre Rakoľuby sídli v Beckove. Symbolom obyvateľov Rakoľúb je podľa obecnej pečate z roku 1840 rak.